Cieľom práce je skúmanie v roku 2006 zavedeného inštitútu EPR ako nástroja medzinárodného vymáhania pohľadávok na trhu EU z hľadiska jeho efektívnosti a tým zlepšenia podnikateľského prostredia v členských štátoch Tento inštitút sa stal prelomový tým že ako prvý zaviedol nové samostatné alternatívne popri vnútroštátnym prostriedkom právnej ochrany voliteľné európske konanie a vytýčil tak smer pre ďalší vývoj Prínos práce spočíva najmä v tom že od zavedenia inštitútu EPR sa mu na teoretickej úrovni venovala malá pozornosť o čom svedčí malý počet zdrojov ktoré sa problematikou zaoberajú Pre lepšie pochopenie inštitútu EPR bolo potrebné sa v analytickej časti práce venovať najmä skúmaniu východísk a podmienok pre výkon rozhodnutí a uznávanie rozhodnutí v medzinárodnom kontexte v interakcii s príbuznými inštitútmi najmä konaním o drobných nárokoch a európskym exekučným titulom pre nesporné nároky Výsledkom kritického zhodnotenia sú na strane jednej nesporné prínosy tohto inštitútu ako napríklad vykonateľnosť tohto rozhodnutia v každom členskom štáte bez ďalších administratívnych a právnych obmedzení ako aj jeho nedostatky ktoré nemožno ospravedlniť ani snahou o neprílišné zasahovanie EU do oblasti justície ako autonómnej oblasti členských štátov súvisiacej so štátnou suverenitou
