Kniha Johna Hedleyho Brooka uvádza čitateľa do kontextu jedného z najzaujímavejších a stále aktuálnych problémov vo vývoji moderného sveta – vzťahu medzi vedeckým myslením a náboženskou vierou a zároveň je čitateľovým kritickým sprievodcom v tejto oblasti Je všeobecne známe že západné spoločnosti prežívali obdobia krízy keď nové vedecké poznatky ohrozovali tradičnú autoritu cirkvi Dvomi najznámejšími príkladmi sú súd s Galileim v roku 1633 a rozruch ktorý v roku 1859 spôsobilo vydanie Darwinovej knihy Pôvod druhov Brooke sa na tieto a podobné udalosti díva sviežim pohľadom vychádzajúc z najnovších poznatkov dejín vedy pričom ukazuje že vzájomný vzťah medzi vedou a náboženstvom mal pre obidve oblasti zásadný význam a že rozmanitosť jeho podôb nám nedovoľuje formulovať nijaké jednoduché zovšeobecnenia Kniha je pozoruhodná tým že Brooke sa vyhýba všeobecným tézam o „konflikte“ či „súlade“ ktoré tak často slúžili záujmom istých zoskupení Jeho cieľom je ukázať diferencovanosť zložitosť a rozmanitosť vzájomného ovplyvňovania vedy a náboženstva v minulosti i v 20 storočí Vedu a náboženstvo nemožno chápať ako samostatné prísne vymedzené entity Vyžadujú si historický prístup so zmyslom pre posúvanie hraníc ako aj ochotu uvažovať o kontextoch v rámci ktorých niektoré konkrétne formy „vedy“ možno využiť aj na náboženské aj na nenáboženské ciele Kniha nepredpokladá u čitateľa odbornú prípravu no napriek tomu mu ponúka rozsiahlu analýzu obdobia od Kopernikovho objavu až po oplodňovanie v skúmavke
