Kniha uzatvára Višňovského trilógiu o filozofii pragmatizmu a neopragmatizmu, ktorej prvé dva zväzky vyšli vo Vede, vydavateľstve SAV (2009, 2014). Autor sa venuje rekonštrukcii filozofického dedičstva R. Rortyho, ale poukazuje aj na myšlienkovú kontinuitu medzi pragmatizmom a hegelianizmom. Podrobne analyzuje európske korene a kontexty filozofie pragmatizmu. V základných rysoch predstavuje koncepciu pragmatistického „nereduktívneho naturalizmu“, ako aj fundamentálne súvislosti medzi pragmatizmom, naturalizmom a empirizmom. Za jadro pragmatizmu (i každej filozofie) považuje odpoveď na otázku „čo znamená byť človekom?“. K tomu predkladá koncepciu pragmatistickej filozofickej antropológie a humanizmu, založenú na originálnej myšlienke ľudských sociokultúrnych praktík.
