„Ležíme vedľa seba v dvoch radoch po štyroch Osem cudzích mužov za mrežami väzenskej cely Popravde neviem ku komu sa mám skôr otočiť zadkom Nádych výdych Zatváram oči Predstavujem si že je vedľa mňa moja Zuzka Cítim jej teplo a dobrotu Deti sladko spia a všetko je po starom – zajtra ich odprevadím do školy a zájdem do môjho milovaného lesa ktorý dýcha slobodou“ zapisuje slová Dedinka na stránky tejto knihy prekvapená vnučka V príbehu dnes vyše osemdesiatročného malého veľkého muža mapuje jeho kľukatú cestu životom krutým a krásnym zároveň O neobyčajných osudných vzostupoch a pádoch Dedinko rozpráva s pokorou a smiechom cez slzy Na sklonku života otvára staré rany v spomienkach ktoré na celé desaťročia zatvoril do pomyselnej skrinky Dnes ju otvára aby vám ukázal že sa oplatí viackrát začať od nuly
