Benediktínske kláštory a ich donátori v arpádovskom Uhorsku So stredovekým benediktínskym mníšstvom sa v súčasnosti spája predovšetkým predstava komunít rehoľníkov ktoré sa uzatvárali pred vonkajším svetom za múrmi kláštorov a ktorých duchovným spojivom bola Regula sv Benedikta Benediktínske kláštory zároveň vnímame ako významné centrá duchovnej kultúry raného a vrcholného stredoveku Benediktíni však boli tiež neoddeliteľnou súčasťou stredovekej spoločnosti laikov Prevažne panovníci alebo fundátori z radov stredovekej šľachty kláštory nielen zakladali ale za nádej na dosiahnutie spásy ich aj bohato obdarovávali Významné opátstva mali povinnosť hostiť početné sprievody kráľov kniežat či biskupov a kláštorné kostoly slúžili ako miesta posledného odpočinku zakladateľov a patrónov Opáti súčasne vstupovali do politických diplomatických a nezriedka aj vojenských služieb panovníckych dvorov Kniha Benediktínske kláštory a ich donátori v arpádovskom Uhorsku ponúka podrobný pohľad na koexistenciu a interakciu benediktínskych kláštorov a ich zakladateľov patrónov či ďalších donátorov v Uhorsku za vlády arpádovských kráľov v 11 až 13 storočí