Monografia sa snaží predstaviť právne východiská majetkovoprávneho postavenia ženy privilegovaného stavu – šľachtičnej – v postavení dcéry manželky alebo vdovy v stredovekom a novovekom Uhorsku Monografia ponúka ucelený pohľad na právne postavenie ženy cez súbor jej osobitných majetkových a taktiež dedičských práv Vychádza z relevantnej právnej úpravy právne obyčaje zákonné články a osobitne z vtedajšej právnej zbierky Tripartita 1514 ktorá konzervovala a pre celý novovek zakotvila práva uhorskej šľachty Právne postavenie šľachtičnej bolo v tomto období určené viacerými zásadnými skutočnosťami ktoré vychádzali z tradičnej podriadenosti mužskému pohlaviu a z potreby ochrany ženy osobitne v ohrozených pozíciách vdovy alebo dcéry – siroty polosiroty Ženy sa nielen spoločensky ale aj právne vnímali ako slabšie krehkejšie pohlavie infirmitas sexus neoplývajúce dostatkom schopností pre samostatné právne konanie čo vyjadrilo Tripartitum v I časti čl 91 slovami: „Verum quia puellae plerumque animi levitate seducuntur Dievčatá sú často oklamané pre svoju ľahkomyseľnú povahu “ Zdôrazňovaná krehkosť slabosť či nestálosť žien fragilitas sexus viedla v duchu ich ochrany k zakotveniu osobitných dedičských nárokov dcér vo vzťahu k otcovskému majetku a osobitných nárokov manželky vo vzťahu k majetku manžela resp k pozostalosti manžela Zo zásadných osobitných práv žien popri nemožnosti nadobúdať a tiež dediť donačné a nedonačné majetky a práva vyhradené len mužom monografia podrobne rozoberá vlasové právo právo dievčenskej štvrtiny obvenenie parafernálie veno vdovské právo a vdovské dedenie Tieto inštitúty stredoveká právna veda vnímala ako osobitné ženské práva v ich vecnoprávnom a dedičskoprávnom chápaní bez presnejšej právnej kvalifikácie Monografia tak čitateľovi ponúka ako autorky dúfajú zaujímavú historickú skicu na ženské uhorské elity v zúženom právno historickom náhľade ich majetkovoprávneho statusu
