Na mestá môžeme pozerať ako na urbánne sídla s vysokou koncentráciou ľudí budov a dopravných prostriedkov s relatívne vysokou mierou znečistenia ovzdušia pôdy a nižšieho podielu zelene V geografickom ponímaní sa mesto odlišuje od okolitého vidieckeho prostredia štruktúrou ktorá vyplýva najmä z antropogénnych premien prostredia Tento typ sídiel môžeme vnímať aj ako dynamický ekosystém pri ktorom dochádza k neustálemu pohybu a presunu tovarov a obyvateľstva práca turizmus ale aj ako územie s viac či menej zreteľnými postupnými zmenami fauny a flóry aj vďaka ľudským aktivitám úprava zelene cielené introdukcie alebo v súvislosti s neustálymi procesmi synurbanizácie fauny a ruderalizácie flóry prenikaním inváznych druhov rastlín a živočíchov do mestského prostredia a v neposlednej miere aj v dôsledku globálnych klimatických zmien Autori knihy sa pokúsili poukázať aj na ďalší možný aspekt vnímania mestského prostredia Enklávy zelene v mestách môžeme vnímať aj ako oblasti výskytu a trvalého prežívania kliešťov i potenciálnej existencie prírodných ohnísk ochorení ľudí a zvierat Podrobnejšie je problematika možnej existencie prírodných ohnísk nákaz v mestách prezentovaná na príklade dlhoročných výskumov v košickej aglomerácii Stručne sú prezentované aj informácie k danej problematike z iných miest Európy
