Ako sa rozhoduje ľudská myseľ? A ako sa môžeme rozhodovať lepšie? Máme sa riadiť intuíciou alebo racionálnou analýzou? Filozofi od čias Platóna vnímajú rozhodovanie ako čisto racionálny alebo emocionálny proces Ide však o mýtus ktorý čoraz viac naráža na ostré hrany poznatkov modernej neurovedy Keď vedci pomocou najmodernejších neurovedeckých prostriedkov otvorili čiernu skrinku ľudskej mysle zistili že myseľ pracuje ako výsledok spolupráce rozumu a emócií pričom obe tieto zložky mozgu sú nevyhnutné pre prirodzené fungovanie človeka Uprednostnenie jednej pred druhou vedie k horším výsledkom ako sme si pôvodne mysleli Myslíme si že keď si ideme kúpiť dom racionálne zváženie všetkých premenných povedie k lepšiemu a „rozumnejšiemu“ výsledku Výskumy však ukázali že naše emocionálne podvedomie pozná „správnu“ odpoveď skôr ako časti mozgu ktoré sú zodpovedné za racionálne vyhodnotenie Neurologické behaviorálne a psychologické výskumy potvrdili že racionalita ľudského správania je dlhodobo preceňovaný jav Lehrer píše: „Predpoklad o racionálnom ľudskom správaní má len jeden háčik – je chybný S tým ako mozog funguje nemá nič spoločné “ Jonah Lehrer vo svojej knihe analyzuje faktory a mechanizmy ktoré sú zodpovedné za naše rozhodovanie Dozvieme sa napríklad prečo príliš veľa rozmýšľania viac škodí ako prospieva prečo by sme mali počúvať intuíciu akú funkciu v procese rozhodovania zohráva dopamín prečo by sme sa mali vyhýbať veľkému množstvu informácií či ako súvisí morálka s našou emocionalitou
