Zachované zápisky z pozostalosti manželov Márie Jančovej a Františka Hečka ktoré si viedli od roku 1936 až do roku 1960 keď prozaik zomrel majú denníkový charakter V období do konca vojny je dominantnou témou najužší rodinný okruh výchova a zdravie detí najmä tragická choroba mladšieho syna V záznamoch ktoré nasledujú po roku 1948 sa už zrkadlí ambivalentné postavenie talentovaného a zároveň oficiálneho tvorcu účastníka literárneho života ale aj „verejného činiteľa“ človeka ktorý sa v spisovateľskom „svete“ ocitol pomerne neskoro a ktorý sa s týmto prostredím nikdy celkom nezžil Jeho komentáre sú zamerané najmä na literárny život 50 rokov Hečkove denníky sú predovšetkým príbehom silného vzťahu dvoch ľudí a históriou ich rodinného mikrosveta ale aj subjektívnym vo svojej zaujatosti dodnes zaujímavým svedectvom o štvrťstoročí kultúrneho života na Slovensku
