Kniha s názvom požičaným z hudby Tremolo ostinato je románom nerománom v krátkych kapitolách rozprávaním o hudbe slovách písaní a vzťahoch v ktorom sa každodenné domáce a záhradné práce prelínajú s úvahami o literatúre a hudbe autorka vstupuje do vzťahov s okolím Je voľným rozprávaním miešajúcim niekoľko prúdov vedomia: reflexiou každodenných udalostí aj tých ktoré sa stali kedysi dávno a zostali v pamäti ako obrázky ciest do práce opakujúcich sa domácich činností rozprávačkino momentálne rozpoloženie Druhým významným motívom sú spomienky jednotlivé situácie aj s kusmi kontextov presne tak ako sa autorke vryli do pamäti Rámcom celého rozprávania je životný pocit pokračujúce hľadanie subjektívnej odpovede na najprirodzenejšie otázky kto som čo som? Čo je to hudba keď je zrozumiteľná bez slov? Rozprávať? Nerozprávať? Písať? Nepísať? Pre koho?