Mal dvadsaťštyri rokov za sebou niekoľko osobných tragédií dva úspešné romány a sľubne rozbehnutú kariéru reportéra Vyzbrojený mimoriadnou vnímavosťou literárnym talentom a schopnosťou zachovať si odstup bez straty súcitu vyrazil v roku 1946 do Nemecka aby napísal sériu reportáží pre švédsky denník Expressen Tak vznikla ojedinelá zbierka štylisticky vybrúsených reportáží ktoré zachytávajú apokalyptickú atmosféru povojnového Nemecka – krajiny porazených krajiny páchateľov krajiny ktorá sa rúca navonok aj vo vnútri Dagerman sarkasticky popisuje absurdné denacifikačné súdy prostredníctvom ktorých sa Nemci snažili vyrovnať s nacizmom vysvetľuje triedne rozdelenie povojnového Nemecka sugestívne a do detailov opisuje útrpné putovanie hladujúcich obyvateľov v preplnených vlakoch život v pivniciach zaliatych vodou v troskách rozbombardovaných miest Vníma útrapy presídlencov a preživších z koncentračných táborov no čo je ojedinelé všíma si najmä utrpenie tých u ktorých sa považuje za zaslúžené – bývalých nacistov mladíkov ktorí sami pred sebou aj pred súdom obhajujú svoj vstup do Hitlerjugend predávajúcih sa nemeckých dievčat či správcu domu ktorý udával svojich nájomníkov Elfriede Jelinek nositeľka Nobelovej ceny za literatúru v predslove píše: „Učím sa od veľmi mladého muža ktorý cestuje po rozbitom a vypálenom povojnovom Nemecku od spisovatela Stiga Dagermana sa učím čo znamená ‚bez hnevu a zaujatosti‘ Sine ira et studio Dagerman vracia hladujúcim a mrznúcim ľuďom tej doby slovo na ktoré síce nemajú nárok ale ktoré napriek tomu vyjadruje určitú pravdu “ Nemecká jeseň je druhou knihou Stiga Dagermana preloženou do slovenčiny a vychádza v preklade Miroslava Zumríka
