Kniha historičky Vlasty Jaksicsovej predstavuje výber publikovaných starších novších i nepublikovaných vedeckých štúdií článkov esejí a statí za posledné desaťročie Vychádza v rámci edície „slovenskej historiografie“ na pôde jej materského pracoviska Historického ústavu SAV Jaksicsová v úvode knihy o i vysvetľuje jej metaforický názov ktorý je parafrázou rovnomennej básne Jána Motulku Čas Herodes a Oldřicha Mikuláška To budoucí je šťastný věk Podľa autorky práve ono najvýstižnejšie charakterizuje hlavnú premisu moderných slovenských dejín 20 storočia spočívajúcu v istej historickej diskontinuite v zmysle striedania sa štátoprávnych a systémovo politických zlomov nasledujúcich v pomerne rýchlom slede za sebou 1918 1938 1948 čo v dobovej mentalite slovenskej spoločnosti zanechávalo negatívne stopy Pričom každá zo spomínaných zmien akýchsi historických „medzičasov“ menila silu jednotlivých sociálnych skupín a etník zvýhodňovala jedných a obmedzovala možnosti iných Pre jedných znamenala otvorenie nových možností pre iných stratu vyhliadok na obvyklú životnú dráhu a marginalizáciu A tak „Čas Herodes alebo šťastný vek? mohol byť pocit i otázka zároveň dobového súčasníka na prahu ďalšieho slovenského historického ´medzičasu´ “ Tematika Jaksicsovej monografie je situovaná do problémového poľa kultúrnej histórie v užšom vymedzení: histórie slovenskej modernej kultúry s tromi „uzlovými bodmi“ –intelektuál kultúra politika Pričom tieto „uzlové body“ príspevkov V Jaksicsovej sú dobovo podmienené – ich význam sa mení v súlade s kultúrnospoločenským kontextom a umiestnením v čase „Moderná európska kultúra aj tá slovenská na rozdiel od univerzálnej stredovekej či renesančnej kultúry nebola iba autonómnou sférou činnosti ľudských indivíduí obdarených duchom či nadaných umeleckým talentom “ približuje historička „je komplexom veľkého množstva disparátnych javov prvkov a tendencií v mnohorakých oblastiach ľudskej činnosti ktorými sa vyznačuje moderná spoločnosť Navyše s príchodom ideológií a ich intelektuálnych ´krstných´ otcov na historickú scénu už kultúra nie je neangažovaná apolitická hoci sa tradične za takú vždy vydávala resp chcela ňou byť “ Základným rámcom Jaksicsovej úvah je teda modernita pojem ktorý zastrešuje široký okruh tém no súčasne sa viaže aj na istý typ naladenia ako sú entuziazmus pocit zodpovednosti za súčasnosť angažovanosť Preto celkom prirodzene v centre jej pozornosti je orientácia na verejne umelecky aktívneho človeka jeho pochybnosti a voľby teda – intelektuála Zahŕňa tak konkrétne exponované osobnosti slovenského kultúrneho i politického života L Novomeský T J Gašpar M Urban A Matuška V Clementis A Dubček a ďalší a ich kanonické príbehy uchopené však znova a inak Podľa historičky eseje o Husákovi či Dubčekovi pritom nie sú tradičnými životopisnými profilmi ale na ich príklade preniká do širších súvislostí slovenského politického a verejného života v prvej polovici 20 storočia Z podobných pozícií a z netradičných pohľadov V Jaksicsová rekonštruuje aj osobné či umelecké osudy ďalších spomínaných reprezentantov slovenskej kultúry Jaksicsová neskúma problematiku kultúrneho vývoja iba z hľadiska jeho umeleckých produktov ale kultúru chápe v jej najširšom zmysle slova ako súčasť a spôsob verejného života spoločnosti Autorkino východisko je prirodzene interdisciplinárne „otvorené“ V knihe si všíma kultúrne a spoločenské súvislostí mapovaných javov pracuje s viacerými kontextmi a s veľkými tematickými celkami Dielo je o veciach známych ale súčasne autorka prezrádza svoje uvažovanie ktoré je jedinečné Vystihla v ňom poetiku slovenských sporov v „dlhom“ dvadsiatom storočí plnom ruptúr a poznačeným diskontinuitným vývojom Od „manifestu hanby“ po „spor o Dubčeka“ no najmä od medzivojnového obdobia po koniec päťdesiatych rokov Kniha historičky Vlasty Jakscsovej prináša nielen presvedčivé dôkazy ale aj veľa inšpirujúcich podnetov na zamyslenie
