Monografia načrtáva východiská právnej úpravy sociálnej práce v oblasti starostlivosti o deti a mládež na Slovensku v období medzivojnovej Československej republiky Všíma si zrod novej inštitucionálnej bázy v oblasti starostlivosti o deti a mládež a pokusy o koordináciu resp sanáciu tohto na Slovensku skutočne naliehavého sociálneho problému cestou pôsobenia inštruktora sociálnej pečlivosti o mládež v Bratislave pod gesciou Ministerstva sociálnej pečlivosti Analyzuje činnosť obcí a orgánov politickej správy osobitne poručenských úradov po reforme z r 1931 poručenských súdov a ich zásadné kompetencie vo vzťahu k ochrane záujmov detí a mládeže Ako zásadný posun oproti doterajšiemu prevzatému uhorskému modelu vníma snahy štátu o rozšírenie dobrovoľnej spolkovej činnosti na úseku ochrany detí a mládeže – podporou činnosti Československého Červeného kríža Zemského ústredia pečlivosti o mládež a spolkov na miestnej úrovni Okresných pečlivostí o mládež – OPM – vznikajúcich na báze českého a moravského vzoru Na báze vykonaného sondážneho archívneho výskumu kniha dokladá že starostlivosť o deti a mládež na Slovensku bola poskytovaná spoločným koordinovaným úsilím zo strany štátu rezortné ministerstvá a ich expozitúry na Slovensku Inštruktorát sociálnej pečlivosti o mládež dobrovoľných organizácií Československý Červený kríž a spolky – najmä OPM ktoré postupne rozbiehali svoju činnosť až v 30 rokoch 20 storočia a orgánov samosprávy osobitne obcí Táto starostlivosť zahrnula rozmanité činnosti: starostlivosť o matky s dojčatami; starostlivosť o zdravotný stav detí; starostlivosť o telesne a duševne hendikepované deti; starostlivosť o mravne „vadnú“ mládež; starostlivosť o kriminálnu mládež; starostlivosť o tzv dorast predovšetkým učňovskú a pracujúcu mládež apod
