Alexander Dubček patril v roku 1968 k najznámejším a najpopulárnejším politikom v Európe Bol ikonou československej jari a pre obyvateľov socialistického Východu aj kapitalistického Západu stelesňoval predstavy o inom lepšom a dôstojnejšom živote V Československu sa po dlhom čase objavil politik ktorý dokázal spájať spoločnosť Podobne ako pred ním Tomáš Garrigue Masaryk aj A Dubček zosobňoval optimistické očakávania týkajúceho sa budúceho vývoja Dubček bol typickým dieťaťom komunistického hnutia prvej polovice 20 storočia Nepoznal lepšiu alternatívu ako socializmus a jeho výchova v duchu tohto ideálu bola úplná Nebol však intelektuálom a nádeje ktoré vkladal do komunizmu boli jednoduché a pragmatické Jeho predstavy neprekračovali víziu poctivého a pokojného života bez ekonomickej neistoty Nikdy sa nesprával ako dogmatický „sekerník” volajúci po fyzickom zničení ideologických nepriateľov Naopak mal povesť „slušného človeka” ktorý radšej diskutoval ako diktoval Ako sa ukázalo bola to zároveň výhoda aj slabina Skutočnosť že sa v roku 1968 snažil socializmus v Československu chrániť a nie zničiť že v jeho živote chýbajú gestá otvoreného vzdoru a že sa nikdy nestal súčasťou antikomunistického disentu sa dnes považuje za dôvod na historické odsúdenie