Autorka v tejto publikácii sumarizuje svoje aktuálne poznatky získané dlhodobým výskumom problematiky holokaustu na Slovensku jeho reflexie v spomienkach pamätníkov i obrazy šírené v súčasnej spoločnosti Slovenska Zamýšľa sa nad možnosťami metódy oral history pri výskume tejto témy jej úskaliami i pozitívami Významné je pre ňu využitie tejto kvalitatívnej metódy zameranej na mikroúroveň spoločnosti na subjektívne prežívanie veľkých dejín priamy kontakt bádateľa s človekom ktorý tieto udalosti prežil Predstavuje jednotlivé dlhodobé výskumné projekty ktoré autorka realizovala ich výskumné vzorky spôsob a podmienky práce V tretej časti predstavuje spomienky na holokaust z dvoch perspektív: obetí židovských pamätníkov a divákov ich nežidovských susedov ktorí boli svedkami no nie priamymi aktérmi diania V závere sa zamýšľa nad vzťahom pamäti spomienkového spoločenstva a jeho vlastnými identitami porovnáva spôsoby spomínania u židovských a nežidovských respondentov a uvažuje čo prezrádzajú o vzťahoch medzi nimi a o ich vlastných referenčných skupinách
