Križujúc Kongens Nytorv v Kodani tak obľúbené miesto pre Kierkegaardove prechádzky ma zastavila pani predávajúca ruže a ponúkla mi jednu z nich Z ničoho nič som stála pred štyrmi rôznymi druhmi ruží a nevedela som ktorú si vybrať Nakoniec som si vybrala a pobrala sa ďalej Cestou som začala rozmýšľať či som si nemala vybrať buď inú farbu alebo o niečo menej rozkvitnutú ružu Neskôr som usúdila že som vlastne najviac chcela takú ružu ktorá ani nebola na výber A nakoniec mi napadlo že som vôbec nechcela ružu Tak či onak ruža v mojej ruke ma nijako neuspokojila Či toto je sloboda? Vybrať si niečo z ponúknutých možností a potom nielenže ľutovať svoj výber ale aj samotnú možnosť výberu? Po určitom čase som sa prechádzala po centre „mesta draka“ Krakova Zo stien starých budov v židovskej štvrti na mňa doslova kričali obrovské nápisy Všetky z nich boli úpenlivým volaním po nezávislosti a slobode Stále tam bola prítomná silná spomienka z vojny Či toto je sloboda? Oslobodenie sa spod vonkajšieho nátlaku? Ľudský život je neustálym tokom nedá sa zastaviť Každodennosť je dvojaká: buď je nudná alebo je turbulentná Buď sa nudíme alebo nevieme kam skôr „skočiť“ Pri našom rozhodovaní výberoch a skutkoch máme skúsenosti s viacerými druhmi čiastkovej či čiastočnej slobody Ale ktorá z toho množstva slobôd je tá „pravá“? Kedy človek môže zodpovedne povedať že našiel zmysel života vo svojej slobode?
