Ivan Kamenec sa vo svojej monografii ktorá vychádza v druhom rozšírenom vydaní zameral predovšetkým na kľúčové vojnové roky keď vyvrcholilo pnutie v ľudovej strane aj v živote Jozefa Tisu ktorý bol vždy viac politikom než kňazom Radikálne krídlo využívalo a neraz i zneužívalo jeho pasivitu a „politiku menšieho zla“ na presadzovanie vlastných plánov koncepcií i osobných ambícií Prezidentovi však prenechávali plnú politickú zodpovednosť aj za svoje vlastné činy Vedome či nevedome z neho začali vytvárať budúceho martýra Otázkou podľa autora ostáva či si introvertný Tiso uvedomoval svoj postup na piedestál nedotknuteľnej autority no tým aj absolútnej zodpovednosti a vlastne politickej i ľudskej osamotenosti Na konci svojho prezidentského obdobia nemal už vo vládnom tábore ani vážneho súpera ani rovnocenného partnera Bol vlastne jedinou integrujúcou osobnosťou zanikajúceho štátu Zostal sám s obrovským bremenom politickej a morálnej zodpovednosti
