Revolúcia mení formu a charakter no stále si zachováva podobné idealistické ciele od svojich počiatkov v hladomorom sužovanom roku 1891 až po svoj koniec a kolaps komunistického Sovietskeho zväzu v roku 1991 Figes rozoznáva tri základné fázy: Lenin a boľševici ktorí prichádzajú s deštrukciou všetkého starého a zrodom nového systému pričom toho obdobie ukončí až teror tridsiatych rokov; stalinistická generácia pochádzajúca z nižších tried ktorá vytvorí pevné štruktúry sovietskeho režimu a svoju legitimitu utvrdí víťazstvom v druhej svetovej vojne; a generácia roku 1956 ovplyvnená odhalením kultu osobnosti a stalinistických zločinov no stále považujúca revolučný zápal za liek na ekonomický úpadok a stratu lojálnosti voči režimu Až do zániku sovietskeho režimu jeho vedúci predstavitelia verili že pokračujú v revolučnom diele započatom Leninom Ich spôsob vládnutia sa časom menil najmä po Stalinovej smrti keď sa zriekli použitia masového teroru ale vždy samých seba vnímali ako Leninových nasledovníkov pracujúcich na dosiahnutí rovnakých utopických cieľov aké si vytýčili zakladatelia sovietskeho štátu: komunistickej spoločnosti hmotného blahobytu pre proletariát a nového kolektívneho typu človeka S autoritou a charakteristickým štýlom ktorým sa preslávil už vo svojich predchádzajúcich knihách prináša Orlando Figes pútavú a svojim spôsobom revolučnú zmenu pohľadu na jednu z kľúčových udalostí dvadsiateho storočia
