Toto dielo predstavuje ambiciózny pokus autora o tvorbu takého konceptu kristológie ktorý je vytváraný prednostne z filozofického hľadiska a to osobitne z pohľadu jeho konceptu experienciálno vývojovej stvoriteľsko vývojovej a kenotickej filozofie ktorého základy položil vo viacerých svojich predchádzajúcich prácach Filozofický prístup tu neredukuje na jednoduchý metodologický nástroj pre teologické myslenie ale ho poníma ako autonómne východisko i ako nenahraditeľný horizont porozumenia skúmaného problému V tomto diele teda predovšetkým ide o jeho osobitý náčrt filozofickej kristológie Potreba tvorby takéhoto konceptu vzišla z jeho stretnutí prírodovedca a filozofa a v neposlednom rade i z jeho stretnutí veriaceho kresťana so skutočnosťou Krista Z nich vystupovala čoraz zjavnejšie idea univerzálneho Krista ktorá presahovala náboženské a teologické podanie a nástojčivo sa dožadovala vedeckého a filozofického uchopenia a odôvodnenia Po spätnom obhliadnutí autor dospel k poznaniu že celé jeho filozofické i vedecké úsilie bolo od samého začiatku v tých najzákladnejších intenciách uvedomeným a stále narastajúcim hľadaním a poznávaním Krista ako aj jeho dialógom s Kristom viery Po mnohých rokoch nahliadol že všetko jeho doterajšie myšlienkové úsilie pokiaľ bolo poctivé v čoraz explicitnejšej podobe konvergovalo ku Kristovi S týmto zámerom autor už začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia napísal z problematiky kristológie niekoľko prvých náčrtov Odvtedy mu išlo predovšetkým o takú kristológiu ktorá vychádza z evolučnej paradigmy myslenia Pritom nesledoval len rešpektovanie základného evolučného rámca vzťahujúceho sa na vesmír a na ľudstvo ako celok ako to vidíme napríklad u P Teilharda de Chardin a i ale aj o rozvinutie vývojového chápania každého ľudského jedinca ako osobnosti Preto v diele kladie veľký dôraz na jedinečnosť vývojovej a kenotickej ontogenézy konkrétneho človeka osobitne však Ježiša Krista Vo svojom koncepte kristológie reintepretuje zúžené chápanie Krista na základe božsko ľudskej prirodzenosti a vychádzajúc z teórie multidimenzionálnosti a všedimenzionálnosti Boha ako absolútnej Lásky dospieva k záveru že aj Kristovi je vlastná multidimenzionálna prirodzenosť v ktorej osobitne vystupuje pre nás do popredia jeho božská a ľudská prirodzenosť Takto porozumený Kristus patrí svojím implicitným základom všetkým autentickým náboženstvám hoci si to nemusia vždy uvedomovať no osobitne a zjavne patrí kresťanskému náboženstvu z ktorého vzišiel Presahuje však všetky tieto náboženstvá je teda aj transnáboženský a má tendenciu sa stať – jedným svojím pólom – nadnáboženským V Kristovi a skrze Krista sa bude postupne v dejinách ľudstva prekonávať dualizmus sekulárneho a profánneho Praktickým cieľom predkladaného diela je prehĺbenie a hlbšie zdôvodnenie kristocentrickej a teocentrickej spirituality v ich jednote a hľadanie spoločného základu pre ľudský étos Univerzálny Kristus porozumený v tejto spiritualite sa v plnšej miere a presvedčivosti ako doteraz môže stať zjednocujúcim základom i dušou pre všetko opravdivé ľudské poznanie myslenie a konanie; teda základom pre všetku ľudskú kultúru duchovnú i materiálnu Filozofia vyvinutá až na úroveň kristovskej filozofie sa takto stane spolu s teológiou najvyššou reflexiou pre zdôvodnenie tohto úsilia A univerzálny Kristus svojou implicitnou a čoraz väčšmi explicitnou inhabitáciou vo všetkých náboženstvách sa postupne stane jednotiacim základom i dušou náboženského ekumenizmu Túžba ľudstva po zjednotení v pokoji spravodlivosti a láske nájde v ňom svoje hlbšie zdôvodnenie a skrze neho účinnejší výraz a naplnenie
